Hrad Makovica ~ Zborovský hrad
Ste v Bardejove, poobzerali ste si námestie a hradby, ale žiada sa vám jesenná vychádzka do prírody? Poďte na Zborovský hrad. Sama ešte nemám vyskúšané všetky trasy a tak tam stále ťahám rodinu a niekedy je to doslova misia.
~Žiadne wifi, ale spojenie je lepšie~
Každý výlet s mojimi deťmi do prírody má tri fázy.
Prvá fáza – balenie a obliekanie.
Ja v šatníku. Vyberám svojim dievčatám funkčné oblečenie kúpené minulý mesiac a nechápavo zisťujem, že im je opäť raz už iba ponad členky.
Ja v kuchyni. Húževnato krájam výlučne len tú zeleninu a ovocie, pri ktorom je najmenšie riziko, že jeho zdravé farebné pigmenty, sa z toho funkčného oblečenia operú bez stopy.
Ja v aute. Kontrolujem, na čo som tentokrát zabudla. Pes má všetko, čo potrebuje, deti majú aj čo nepotrebujú,muž nemá ani to, čo potrebuje a mne vyhovuje pocit, že každý je zatiaľ spokojný a má topánky na nohách.
Druhá fáza – pešia túra do cieľa
Toto je známa klasika plná detských otázok a otrávených komentárov: „Kedy tam už budeme? To sme mali radšej ostať doma. Zoberie ma niekto na plecia? Ja už nevládzem…“ Predstieram, že som s tým v pohode a snažím sa udržať dobrú náladu fotením, kde sa každý snaží o úsmev.
Tretia fáza – miesto činu
Konečne v cieli. Ja rozjarená výhľadom ďalej otravujem muža a deti fotením. Deti zhrozené, že na mieste nie je dobrý signál. Muž neprítomne hľadá očami drevo na ohník a mne dochádza, že sme zabudli zápalky. Rozložím deku a vybalím na ňu 4 druhy kartových hier. Spokojne si sadnem a pozerám ako deti naháňajú psa,
pes naháňa zajaca a muž naháňa suché drevo na oheň.Opekačka prebieha tradične. Kdekoľvek si človek sadne, práve tam sa otočí dym. Deti chcú stoj čo stoj držať paličku so špekačkou nad ohňom a tento chtíč im vydrží až 1,5 minúty. Po chvíli už máme s mužom málo rúk a veľa paličiek. Náš pes sa ponúkne, že aspoň jednu paličku podrží a keďže si nevie vybrať ktorú, končia aspoň dve špekáčky v pahrebe.
Po celej akcii poctivo pozbieram bordel a tie karty, ktoré ako vždy nikto nehral. Dasty šťastne dojedá špekačky, ktoré sú podľa mojich detí buď príliš prepečené alebo príliš mastné alebo majú kde-tu zvláštnu farbu…a napriek tomu, že tie špekáčky nejedli majú na svojom krátkom funkčnom oblečení mastné fľaky. Záhada veliká.
Napriek týmto rodinným trampotám mám takto strávený čas so svojimi blízkymi najradšej. Parádne to vystihuje pojem: „No wifi, but a better connection.“
~Ale aby som sa držala témy… ~
Prístup na hrad je z juhu od dediny Dlhá lúka. Aj z Bardejovských kúpeľov vedie k hradu náučný chodník, ktorý má dĺžku 8km a 6 zastávok. Najjednoduchší je však prístup zo severu priamo z obce Zborov. Na začiatku obce Zborov v smere z Bardejova je nutné odbočiť vpravo, cesta povedie k parkovisku a odtiaľ vedú dve cesty. Jedna od kovového mosta –náročnejšia, strmšia, ale kratšia – vedie priamo cez les po žltej značke asi 30min. Druhá, červená trasa – dlhšia, ale pokojnejšia, popri lese, po aleji starých dubov s krásnym výhľadom a info tabuľami pre turistov.
Vedeli ste, že…?
Zborovský hrad poznáme aj pod názvom
Makovica. Toto pomenovanie si hrad vyslúžil podľa šľachtica Maka, ktorému hrad
daroval Belo IV. Nie je jasné, kedy presne bol hrad postavený. Rôzne zdroje
uvádzajú 13. – 14. st. Pevnosť slúžila na ochranu uhorského pohraničia a
obchodnej cesty do Poľska.
Do 17. st. prebehlo mnoho zveľaďujúcich
stavebných úprav, potom sa už iba udržiaval, až napokon bol v roku 1684 dobitý
a zbúraný cisárskymi vojskami. Hradná zrúcanina bola počas 1. svetovej vojny
značne poškodená. Hradný kopec bol už v r. 1926 vyhlásený za chránenú oblasť a
jeho ochrana bola neskôr rozšírená vyhlásením za štátnu prírodnú rezerváciu, čo
ho zaradzuje medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. Ochrana je zameraná
najmä na mohutné niekoľko storočné jedince duba letného vysadeného pozdĺž
prístupovej cesty na hrad.
V dedine Zborov sa nachádza vojenský
cintorín z I. sv. vojny, pamätník z I. sv. vojny venovaný 28. pražskému pluku a
vojenský cintorín z II. sv. vojny, ktorý ako prvý na Slovensku zrekonštruovala
nemecká organizácia na záchranu hrobov.
Teším sa na vás. Mirka z Magury