Môj silný dojem z návštevy Židovského suburbia

Môj silný dojem z návštevy Židovského suburbia

„Tým, že som prežil, dlžím niečo mŕtvym, a každý, kto na to zabudne, ich zradí znova.“ (Ellie Wiesel)

Toto je posolstvo, ktoré nesie dlhé roky nedocenený  židovský komplex, zvaný suburbium, v Bardejove. V roku 2000 zapísaný do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Treba prísť, vidieť, vypočuť si a potom už len márne hľadať odpovede na otázku: „Ako je toto v modernom svete možné?…Kde sa stala chyba?…Prečo sme to dopustili?…“

Neide len o problém holokaustu. Ide aj o problém dlhoročného znehodnocovania vzácnej kultúrnej pamiatky, dokonca aj technickej.

Dnes som zažila opäť jedno z mojich „ten krát poprvé“ zážitkov. Navštívila som Židovské suburbium. Áno, áno, ja viem, hanba mi, že až po niekoľkých desaťročiach môjho života. Nemám ani žiadnu výhovorku na moju obranu. Jednoducho som – ako väčšina obyvateľov tohto mesta – nepochopila vzácnosť stavby. Od jakživa si ju pamätám ako „bužňu“ (ty, čo si nebardejovčan, rozumej „sklad železiarstva“).

A tu sa dostávame k myšlienke. Aké je to už len pokrytectvo? Neprešlo ani 80 rokov od kedy Bardejov prišiel o židovskú komunitu. Kruto a mimoriadne rýchlo. A tak rýchlo sa aj zabudlo. Spoločnosť dopustila, aby sa tak vzácne stavby stali akousi šopou a tak významní ľudia pre Bardejov len akýmisi štatistickými údajmi z vojnového obdobia.

Zanechali tu nie len svoje obydlia, ale aj najvýznamnejšiu lokalitu židovského kultúrneho dedičstva v Bardejove -komplex židovských rituálnych stavieb.

Viete si predstaviť, že z kresťanského kláštora – nedajbože kostola – by sa stal sklad na náradie a na ňom blikajúca reklama: Bau- bau – baumaaax? Na oltári by boli porozhadzované kadejaké haraburdy, a vzácne obrazy by boli zničené a popadané po zemi. Niekoľko desaťročí by nikto nikomu nehovoril a tom, kto a ako túto stavbu postavil. V školách by deťom ani nespomenuli, že kedysi tu žili obetaví kresťania, ktorí hore na kalváriu nosili fúrikami pomedzi stromy ťažké stavebné materiály, aby tam vytvorili miesto pokory i nádeje? Zabudlo by sa. Zrazu by to pre nikoho nebolo vzácne.

Preto patrí všetka česť dvom správnym chlapom Hudákovým, ktorí sa napriek tomu, že sú kresťania, postarali o to, aby Židovské suburbium doslova vstalo z popola, a aby sa zo zabudnutej, zanedbanej stavby stala uznávaná pamiatka, ktorú UNESCO zaradilo medzi svetové kultúrne poklady nielen pre jej historický význam, ale aj ako svedectvo o jazykovo, kultúrne a nábožensky zmiešanej spoločnosti.

Židovská téma je v týchto končinách ťažký oriešok, ale je to súčasť našej histórie. Aj oni tu žili, aj oni tu niečo zanechali.

Nad tabuľami Pamätníka holokaustu sa píše: „Každý človek má svoje meno“.  Nezabúdajme na to.

Vedeli ste, že….?

Suburbium pozostáva zo Starej synagógy, domu zhromaždenia (hebr. bet hamidraš), rituálneho kúpeľa (hebr. mikve), expanznej veže a kotolne.

Od apríla do októbra (to je iba pol roka!) 1942 bolo z Bardejova a okolitých obcí deportovaných až približne 3 600 židov. Smerovali do giet v Polsku, kde zahynula absolútna väčšina z deportovaných židov. Zo šiestej najväčšej predvojnovej židovskej komunity na Slovensku prežilo viac ako 500 židov. Postupne došlo k úpadku kedysi mimoriadne významnej menšiny.