Túžby a predsavzatia – téma rozsiahla ako sebavedomie pani Zdeny S.
Každý rok si v januári detinsky sľubujem, ako napravím pokazené, ako začnem nezačaté a ako ukončím nežiadúce. Tentokrát nechcem byť na seba prísna. Snažím sa pokorne prijať veci tak, ako sú.
Ani predstavy a plány, ako to bude tento rok v Magure už nespisujem do zoznamov. Spomínam si, že som po minulé roky v zimnej sezóne túžila po tom, aby Bardejov bol podhorským mestom, kde by sme mohli zažívať ten lyžiarsky nápor turistov. Teraz, keď sledujem v správach, ako podniky v cestovnom ruchu ruinuje vírus, som rada, aj za to málo izieb, do ktorých v posledných mesiacoch vchádzajú len obchodne cestujúci. Po nestabilných a zmätočných protipandemických opatreniach ma prešlo idealizovať si rok 2021 (nie len v Magure). Presne tak, ako ma prešlo odhodlanie, že budem jesť 5x do dňa a pravidelne si lakovať nechty, ako sa na superženskú patrí.
Teraz by to chcelo (s)nehu. A tak na odľahčenie…nájdete sa v tomto zozname typických novoročných predsavzatí?
- Prestať fajčiť
Toto predsavzatie sa mňa netýka. Môžem sa pochváliť tým, že som v živote z cigarety nepotiahla. Napokon, aj preto sa v Magure nefajčí. Kaviareň zadymená ako videoklip z rokov osemdesiatych už vyšla z módy.
- Prestať piť
Asi nie som jediná, ktorá v tejto korona dobe nepotrebuje prestať, ale naopak začať. Niekto možno, aby na okamih zabudol na problémy. Niekto možno, aby sa posmelil. Nabrať odvahu a ukončiť nechcené a začať dlho odkladané – to chce často panáka. Čo si budeme hovoriť? Ja po dvoch pohároch vína aj sama sebe poviem, čo si o sebe myslím.
- Variť zdravé jedlá
K tomu len toľko: svetlý moment roku 2020 sa stal ten, keď sa objednávanie donášky jedla začalo považovať za podporu lokálneho gastro priemyslu a nie za to, že som lenivá a neschopná variť. Ja by som aj rada obed varila, ale nie, keď som si práve konečne upratala kuchyňu po raňajkách.
- Menej času s mobilom/pred TV/pred PC/pred PS…
Toto by nemal byť problém. Počas karantény sa tohto typu zábavy zrejme každý prejedol. Ja – mamička akčná ako piatok na markíze – už veselo trápim svoju rodinu rôznymi túrami, prechádzkami, spoločenskými hrami a dokonca kúpou psa.
- Schudnúť
Áno, aj ja mám od istého času stehná jak podporné stĺpy na diaľnicu. Viním z toho všetko možné – vek, pôrody,… a dokonca aj Matoviča . Zakaždým si sľubujem, že od pondelka už fakt nebudem jesť pečivo a sladké. Niekoľko takých pondelkov už mám za sebou. Vždy ten istý scenár:
7.00 hod. ovsená kašička, 10.00 hod. jablko, 13.00 hod. šalát s kuracím mäsom, 16.00 hod. grécky jogurt – zvládam to ukážkovo, nos mi od hrdosti stúpa o úroveň vyššie.
19.00 hod. posledná ľahká večera – ešte stále som vysmiata. Uložím deti, rozprávočka, pusinky…a sadnem k TV. A zrazu to príde. Hlad.
20.30 hod. – prvý krát otvorím chladničku a statočne ju znova zavriem. Začínam však byť mierne nervózna.
21.30 hod. – v reklame vidím detailné zábery ako sa mozzarella krásne ťahá na čerstvo upečenej pizzi. Naprázdno preglgnem a stále som pevne rozhodnutá vydržať.
22.00 hod. – druhý krát otváram chladničku, pod zámienkou, že iba zaženiem hlad povolenou bielkovinou a ukradnem si nízkotučný cottage cheese. Po dvoch lyžičkách mi príde odporne nechutný, tak si tam pridám aspoň paradajku. Nasilu ho dojem, ale pred mužom sa tvárim, akoby som jedla vanilkovú zmrzlinu. V telke ide tristopäťdesiatapiata reklama, kde v spomalenom zábere vidieť ženu, ako sa rozplýva po ochutnaní značkového lososa v konzerve. Môj muž si spokojne krája domácu klobásu a zajedá ju kaizerkou a v reklame ešte zazriem nekonečne dlhý vodopád mliečnej čokolády – moment, kedy parný hrniec vo mne vybuchne.
23.00 hod. – sedím spokojne pred TV s pohárom červeného, na bruchu mám omrvinky od kaizerky a okolo seba papieriky od bonbónov Ferrero rocher.
23.30 hod – „Dobre, tak tento týždeň ešte urobím (akože deťom) pirohy a objednám pizzu. Ale od budúceho pondelka už pre istotu pôjdeme spať s nimi :-).“